Jedného pekného dňa keď slnko svietilo a mraky sa hýbali povedali sme  si ,že vyrazíme s deťmi na nejakú túru do prírody  lebo predsa nechceme sa nudiť po samom tak aspoň keď tak sa budeme nudiť spolu ale v našom zbore vlastne nevieme čo je to nuda  a chceme si naplno užiť naše prázdniny.Stretli sme sa o 7:45 na stanici aby si každý člen zboru “kľudne pospal “. Vyšli sme z autobusu a každý si uvedomil že aká je tu nádhera tak nasadili sme si návleky a dohodli sa na pravidlách výstupu . Pokračovali sme na náš výstup na Šimonku chodili sme dni noci po Zlatej bani aby sme našli prvú značku . Ale nie značku sme vydelí už  jak sme vyšli z autobusu lebo každý zodpovedný radca si výlet musí naplánovať dopredu aby neboli žiadne komplikácie . Úspešne sme o 8:45 vyrazili smerom na Šimonku brodili sme sa snehom ľadom vietetrom . Úspešne sme zvládli výstup pod Šimonku ktorý sa nazýva sedlo Grimov Láz. Urobili sme si menšiu prestávku aby sme sa poriadne vydýchli . Oproti nám išli bežkári ktorí boli veľmi sympatický a vtipný , len ich niečo mrzelo . Boli smutný že si to nemôžu tak užiť ako my lebo sa im veľmi lepil  sneh na bežky a to ich trápilo , znepríjemňovalo im bežkovanie v taký pekný deň . Tak sme sa ponúkli že im dáme sviečku aby sa ten sneh tak nelepíl. Naš menší skautský brat vytiahol z kpz ( kapsička poslednej záchrany ) narodeninovú sviečku. Pomázali si s tým bežky a šťastne sa vrhli s nami na výstup na Šimonku. Ale my sme boli predsa pomalší dohodli sme sa  že sa stretneme až hore . Od Grimov Láz to bol len prudký kúsoček hore tak sme sa tiež celkom zapotili a už sme boli tam. Zapísali  sme sa do vrcholovej knihy ktorá sa nachádza na hlavnom patyku:)  Šimonky . Popapali sme to čo sme mali , posilnili sme sa s čajom a postupne sme schádzali dole .Cestou naspäť sme založili oheň s deťmi aby sme si okolo toho povysvetľovali ako je najjednoduchšie urobiť oheň , s čoho , čo treba pre oheň prvé nazbierať , aké raždie je zle ,aké je dobre čím je známa Brezová kôra .... všetko to sme ich naučili a vydali sa cestou naspäť kde sme počkali na autobus do Prešova . V autobuse sme zistili že túra trvala 8 hodín Takže  pekne sme vymrzli . Ale to nevadí lebo v takých silných chrípkach  sa nejako treba zbaviť choroby . Už kím sme prišli do Prešova bolo asi 5 hodín tak,  počkali sme s deťmi dokiaľ po nich neprídu rodičia a spoločne sa tešili na ďalší výlet .

Váš Woody

PS: ilustračné foto
PS2: neprešlo jazykovou ani inou úpravou ;) (nikto si na to proste netrúfol)

Maťo