Krásna príroda nášho Slovenska sa dá obdivovať mnohorakými spôsobmi. Jedným z u nás menej rozšírených je pozorovanie prírody z kanoe plaviaceho sa po rieke. Každý z nás, ktorí sme absolvovali splav Hornádu s prešovskými skautmi si tento jedinečný zážitok dlho zapamätá a viacerí si ho isto radi zopakujú. V rámci projektu V rámci projektu Nautilus, ktorý finančne sumou 1.000 € podporila Karpatská Nadácia v spolupráci so spoločnosťou LEAR Corporation v grantovom kole „Tu žijeme, tu pomáhame“ , totiž mohli vybraní žiaci našej školy absolvovať vodácke školenie spojené so splavom rieky Hornád.
Nadšenie z očakávania niečoho nezažitého po vyhlásení tejto akcie vystriedali zozačiatku obavy, keď sme sa dozvedeli o tom, že si máme brať so sebou dve sady oblečenia pre prípad zmoknutia a iné nevšedné veci, napr. vrece na odpad. Ešte viac sme boli v rozpakoch, keď sme museli dať rodičom podpísať súhlas s tým, že nás na ten splav púšťajú, dobrovoľne.
V to ráno sme sa podľa pokynov minimalisticky zbalení vyrojili z vlaku v Malej Lodine a smerovali k mostu, za ktorým už skauti chystali všetko potrebné. Úvodná inštruktáž vedená vtipne, ale zodpovedne nás okrem iného mala uviesť do techniky pádlovania a čítania vody. Pádlovanie na suchu nám išlo. Po rozdelení do člnov a zbalení vecí do vraj nepremokavých lodných vakov sme sa postupne začali naloďovať. Niektoré dvojice, ktoré pri inštruktáži dávali pozor a rozoznajú pravú stranu od ľavej sa pekne začali plaviť po prúde rieky a nasledovali kanoe inštruktora. Menej zohraté dvojice sa zozačiatku v kanoe niekoľkokrát otočili na mieste, niektoré sa hneď namočili, iné sa museli prehodiť kvôli príliš ťažkému háčikovi. To je ten, ktorý sedí v kanoe vpredu, zadný sa volá normálne, zadák. Keď sme sa ako-tak zladili, už nás čakala prvá prestávka pred mostom vo Veľkej Lodine. Niektorým posádkam sa sem podarilo doplaviť aj vďaka dobre mieneným radám skúseného inštruktora v sprievodnom kajaku.
Krátka prestávka na vykonanie najnutnejších fyziologických potrieb a už sme sa plavili ďalej. Práve v tomto druhom úseku sa nám naskytali nádherné pohľady na okolitú prírodu. Museli sme však dávať aj pozor. Vďaka nízkej hladine niektoré kanoe zastali na kameňoch a bolo nutné vystúpiť, loďku trochu potiahnuť a znova nasadnúť. Azda najkritickejším, ale aj najpamätnejším momentom bolo, keď sme nezvládli vyhnúť sa padnutej vŕbe. Tá sa stala osudnou aj pre dva ďalšie tímy. Postupne sme sa na tom kmeni pozachytávali celkom šiesti a z vody nám trčali iba hlavy. Hladina však bola tak nízka, že sme sa bez problémov znova postavili a za pomoci ostatných sa vrátili do svojich nafukovacích člnov. Vodácky krst bol zavŕšený dobre mierenou ranou pádlom po zadku od inštruktora. Nasledovala ešte krátka prestávka pri ústí Rio Čunčo, ako nazval náš inštruktor rieku Svinka a to už bol pred nami cieľ nášho splavu, Trebejov. Záverom sme všetci po dobrej navigácii inštruktora úspešne prešli malými perejami a už sme sa vyloďovali. Takmer všetci mokrí, no zima nám nebola. Adrenalín, slnko a výborné pocity z vydareného splavu nás hriali ešte celý zvyšok dňa. Ďakujeme prešovským skautom, vďaka ktorým sme mohli takúto skvelú akciu obohacujúcu náš školský život absolvovať.
Karol Baňas – Hotelová akadémia Prešov
