Dostal som za úlohu napísať správu z sánkovačky/snehovačky, a kedže osoba čo mi túto úlohu zadala pravdepodobne nevedela čo robí, radím, aby ste sa poriadne pripútali a pripravili na ten najúžasnejšobombastickosuprový článok aký ste kedy čítali.
Legenda hovorí, že akcia začala na železničnej stanici v Prešove. Všetci až na pirátskych rebelov, čo majú osobné lode, alebo si už dovolili byť v mieste konania, sme sa stretli na stanici a po zuby ozbrojení klzákmi, saňami a inými zbraňami tvrdých pirátov sme sa nahrnuli do vlaku a upchali dvere, nech sa k nám nedostane sprievodca. Po tuhých bojoch sprevádzajúcich túto cestu, vrchný navigátor, ktorý nam v tomto prípade nahradil vyhliadkovú vežu, keďže je taký vysoký, zahlásil že sa blížime. Vylodenie sa nám podarilo bez zranení, dokonca sa nám podarilo pripojiť aj k pirátskym rebelom a spoločne sme vyplávali k obišovskému hradu.
Cesta sa samozrejme nezaobišla bez útrap, ktoré také obvyklé dobývanie hradu prináša. Po kolená sme sa brodili vo vode, nepriateľský vietor nám fúkal sneh do tváre a nedovoľoval nám prejsť. Avšak na záverečnom úseku, keď pirát Milky zvolal nech ho nasledujeme a v hlbokom snehu... pardon, vode, nám vyznačil chodník po ktorom sa každému podarilo spraviť úhybný manéver a nepozorovane sa dostať k úpätiu hradu. Po úspešnom založení pirátskej základne na jedinom bezpečnom suchom ostrovčeku každý, kto nazbieral dosť síl, si na blízky kopec utekal usilovne pripravovať sane a iné zbrane hromadného ničenia na dobytie hradu. Pomedzi sme sem tam hodili nejaké bojové cvičenie zamaskované ako hru, aby si obrancovia hradu mysleli že sme prišli na výlet.
Poobede prišla chvíľa CH. Dobytie hradu. Všetci piráti, vyhecovaní k finálnemu boju zanechali klzáky a holými rukami sa vrhli na hrad. Po dlhom a útrapnom boji sa ale každému pirátovi podarilo dostať hore a mohli sme sláviť víťazstvo. V tábore sme to poriadne zapili pár dúškami ru..čaju.
Ale to už sa blížil sa koniec našej výpravy, museli sme si pozbierať veci a pobrať sa na vlak. Cestou sme prechádzali cez spojenecký tábor, kde nás pohostili koláčmi, v ktorých bohužiaľ nebol žiaden pirátsky rum, ale aj tak boli výborné. Cesta ďalej pokračovala klasicky, nalodili sme sa, ovalili sprievodcu po hlave a šťastne sme došli do Prešova. Som si istý, že táto hrdinská výprava zostane v našich spomienkach ešte veľmi dlho.
Text: Samuel Repka
Foto: Maťo Gomulec
