Po dlhej dobe sa konečne uskutočnil plánovaný a očakávaný oddielový výlet 5. oddielu. Mal mať prívlastok zimný, ale snehové podmienky tomu nenasvedčovali. Volili sme teda dovdedy overenú istotu na sveh- Čergov. Naša cieľová stanica: Hertník a odtiaľ na Bačov vrch. Už podľa ohlasov u detí bolo zjavné, že to nebude nejaká mega akcia a tak sa aj stalo. Na spočítanie nás všetkých stačila 1 ruka s kompletným počtom prstov, z toho 2 deti, ale nesťažujem sa, bolo nám výborne. V Hertníku sme boli prekvapení zaujímavým výjavom: Čergov nebol vybielený. Už ani na Čergov nie je spoľah.Výška snehu síce mala značné rezervy, ale mezlo pekelne. Párkrát som oľutoval, že som si nevzal čiapku a Roman zase že nemal rukavice. Ktoré bolo horšie, neviem. Po ceste nám dvakrát cez cestu prebehli srnky, inak nič výnimočné. Aspoň sme sa mohli po ceste porozprávať každý s každým. Konečne sme vyšli na lúku, asi 20 minút cesty od Bačovho vrchu, zložili sme sa že sa najeme, zahráme , šak viete. To sa nám stalo osudným. Ďalej sme v ceste nepokračovali. Teplý čaj z termosky už nebol taký teplý, ale ohník to vynahradil. A Milki dostal skvelý nápad uvariť si čaj z ihličia. V takom malom hliníkovom poháriku. Asi tam boli príliš veľa ihličia, lebo ten čaj chutil ako English Breakfast- arómy od údeniny po slaninku plus živica. Skúsime nabudúce. Začala nám byť kosa a tak Roman navrhol zahrať si ragby. Loptou sa nám stali Vojtove ponožky v tesco taške. Chvíľu sme sa pováľali v snehu, podrgali do seba pod zámienkou zápalu hry, ale čas bol neúprosný a my sme boli nútení zbaliť švestky a hor´sa domov, čiže na vlak do Hertníka. Zbožňujem pohľad, ako ľuďom padá hlava, keď zaspávajú vo vlaku! Ďakujem teda Norovi aj Milkimu, že prišli. Nabudúce nás verím bude viac a budeme môcť zrealizovať aj nejaký serióznejší program.

Gepard